Vlastu Mudríkovú pozná Slovensko ako úspešnú heligónkárku. Čo má však táto sympatická Kysučanka spoločné so športom? Ako členka Mužstva futbalových zázrakov (Mufuza) reprezentovala Slovensko na majstrovstvách sveta umelcov vo futbale.
Ako ste sa dostali do Mufuzy?
– Vlani som hrala v Staškove, kde som po zápase vystupovala. S jej šéfom Stanom Gálisom i ostatnými mufuzákmi sme si padli do oka a odvtedy som jednou z nich.
Predsa len, nevieme si vás predstaviť, ako beháte s loptou po ihrisku…
– Ale ja mám k futbalu blízko! Moji bratia Vlado a František ho stále hrajú za Skalité, chodím ich aj s mamou na zápasy povzbudzovať. Samozrejme, že mojou úlohou v Mufuze nie je strieľať góly, ale starať sa o zábavu hrou na heligónke.
Tak to bolo aj v Moskve?
– Priznám sa, že som si celkom nevedela dobre predstaviť, do čoho idem. Do hlavného mesta Ruska som prišla pre pracovné povinnosti na Slovensku už počas rozbehnutého šampionátu, na ktorom sa zúčastnilo šestnásť krajín. Dá sa povedať, že som nastúpila do rozbehnutého vlaku.
Čo všetko ste zažili?
– To je na celú knihu… S Mufuzou som absolvovala tri zápasy. Pred každým z nich som s ďalšími folkloristami Teodorom Duchovičom a Kristiánom Karsom a “superstaristom” Samuelom Tomečkom spievala našu hymnu. Mala som až zimomriavky po tele. V tomto bol náš tím špecifický a unikátny. Nik sa takto neprezentoval. Hráči súpera počas slovenskej hymny nestáli ako obvykle na stredovej čiare, ale boli pri nás a fotili si nás a nahrávali na video.
A to bol len začiatok, však?
– Presne tak. Počas zápasov sa hralo na našej lavičke na heligónke, harmonike i husliach, spievali sa ľudovky, ale aj futbalové pokriky známe zo štadiónov. Na oficiálnej internetovej stránke majstrovstiev sveta sa duely vysielali v priamom prenose a pokiaľ viem, tak kamery niekedy viac snímali to, čo sa dialo na našej striedačke, ako to, čo na ihrisku.
Takže to “žilo”?
– Nič také som dosiaľ nezažila. Bolo naozaj úžasné sledovať, ako ma svojim spevom i tancom doprevádzajú skvelí športovci Štefan Maixner, Tomáš Medveď, Marek Hollý, Ľuboš Maliňák a Ivan Jakeš, hudobníci Samo Tomeček, Lukáš Lacko “Suvereno”, Ivan Matejovič “Ayala”, Šimon Gerek či herec Ivan “Tuli” Vojtek. Vytvorili sme skvelú partiu, ktorá ťahala za jeden koniec povrazu.
Súperom to neprekážalo?
– Naopak! Ako som už spomenula, boli sme pre nich akýsi “ôsmy div sveta”. Kvitovali a páčilo sa im, že futbal, na rozdiel od mnohých iných tímov, sme nebrali smrteľne vážne. My sme sa zabávali a spojili sme to, čo bolo v názve šampionátu, teda futbal a umenie. Napríklad, po zápase proti Argentíne nás Juhoameričania nechceli pustiť z ihriska. Tancovali obutí v kopačkách a oblečení v typických pásikavých belaso-bielych dresoch na naše ľudovky. Zahrala som im aj jednu z ich národných, ktorá sa podobá našej “To ta Heľpa”.
S heligónkou ste vystupovali iba na futbalovom štadióne moskovského Spartaka?
– Nie. Keďže to boli majstrovstvá sveta umelcov, povinnosťou každej krajiny bolo predviesť približne hodinový kultúrny program v známom Parku Gorkij, ktorý sa nachádza na nábreží rieky Moskva. “Sólovo” som zahrala tri pesničky, ďalšie som pridala v spolupráci s folkloristami a Samom Tomečkom. Myslím, že sme mali úspech.
Úspech?! Na Slovensku rýchlosťou blesku “doletela” správa, že ste boli najlepšia!
– Dostala som cenu za najlepšiu inštrumentalistku. Veľmi ma to prekvapilo. Keď po koncerte legendárnej britskej kapely East 17 vyhlasovali pred niekoľkotisícovým davom divákov výsledky jednotlivých kategórií a zaznelo “Slovakia” a potom moje meno, ostala som v šoku. Naozaj som to nečakala. Som šťastná, že som dosiahla takýto úspech, na ktorom má však vďaka skvelej atmosfére v kolektíve zásluhu celá Mufuza.
Čo ste ešte zažili v Moskve?
– Okrem oficiálneho programu na majstrovstvách som vystupovala so Samom Tomečkom, “Suverenom” a “Tulim” Vojtekom v jednom z moskovských klubov. O druhej ráno sme roztancovali a roztlieskali celý podnik. Keď sme dali na záver “Kaťušu”, Rusi boli vo vytržení.
A čo vaše pocity v poradí už z tretej návštevy Moskvy?
– Každá moja návšteva mala iný hudobný zámer. Ako sa hovorí, do tretice všetko najlepšie, v mojom prípade sa s týmto stotožňujem, pretože moja tretia návšteva v Moskve bola nezabudnuteľná. Po prvýkrát som sa dostala na majstrovstvá sveta umelcov vo futbale. Bol to môj najväčší triumf získať prvé miesto v kategórii inštrumentalista. Slzy šťastia, dojatie, to všetko sa odohrávalo po vyhlásení výsledkov a som pyšná, že moja heligónka a Slovenský folklór porazili silnú konkurenciu, dostali uznanie v Moskve a reprezentácia dopadla na výbornú. Účinkovanie v kolektíve MUFUZA na majstrovstvách umelcov vo futbale Moskva 2016 hodnotím fenomenálne. Byť v kolektíve ľudí, ktorí majú za sebou množstvo skúseností a úspechov je pre mňa motivácia ako pracovať na sebe a posúvať sa stále ďalej.
Zdá sa, že vaša spolupráca s Mufuzou bude pokračovať?
– Jednoznačne! Sme jedna krvná skupina. Takže súčasťou Mužstva futbalových zázrakov budem aj na podujatiach na Slovensku. Už sa veľmi teším!
A čo vaše hudobné a koncertné plány do budúcnosti?
– Tento týždeň vyrážam na koncertné turné s TV Senzi. Cez víkend zasadnem na porotcovskú stoličku na súťaži v Ostravici a následne cestujem do Muráňa, kde vystúpim s Mufuzou. V tomto mesiaci ma čaká ešte množstvo vystúpení, ktoré nájdete na stránke www.mudrikova.sk. Okrem mojich folklórnych vystúpení, pripravujem ďalšie chrámové koncerty a spoluprácu s umelcami na nových projektoch. V pláne mám aj prípravu ďalšieho, v poradí už siedmeho cédečka.
Neexistuje žiadne vybrané album alebo album bol zmazaný.
Zdroj: www.nasekysuce.sme.sk (16.6.2016)